Panický potok
| Panický potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Obec | Veľký Blh, Uzovská Panica |
| prameň | Veľký Blh |
| - poloha | Veľký les |
| - výška | 371 m |
| - súradnice | 48°27′25″S 20°09′21″V / 48,4569°S 20,1559°V |
| Ústie | Blh |
| - poloha | Uzovská Panica |
| - výška | 185 m |
| - súradnice | 48°24′40″S 20°08′33″V / 48,4110°S 20,1424°V |
| Dĺžka | 6,6 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-31-03-74 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Panický potok[1] je potok v regióne Gemer, na území obcí Veľký Blh a Uzovská Panica v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina a v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina. Ústi do Blhu. Má dĺžku 6,6 km. Rád toku VI.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 371 m n. m. v severnej časti obce Veľký Blh v katastrálnom území Vyšný Blh v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji, v lesnom extraviláne, v regióne Gemer, v lese Veľký les v blízkosti obecnej hranice medzi obcou Veľký Blh a obcou Vyšné Valice.[2]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodným smerom v lesnom extraviláne obce Veľký Blh, obmýva severné, severozápadné a západné úpätie vrchu Mlynár so 406 m n. m.[3] v lesnom komplexe Veľký les, postupne vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, pravým brehom obmýva role Pri viniciach, skrúca sa na západ, v 223 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravostranným brehom obmýva ornú pôdu Nové vinice, v 210 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok a zároveň sa skrúca na juh, v regulovanom koryte preteká cez poľnohospodársky extravilán, v 191 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok, skrúca sa na juhovýchod a preteká cez obecnú hranicu na územie obce Uzovská Panica, v blízkosti Panického rybníka vteká zo západnej strany do intravilánu Uzovskej Panice, rozteká sa do dvoch ramien, ktoré sa v južnej časti intravilánu stekajú, v 186 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 185 m n. m. na území obce Uzovská Panica ústi do Blhu ako jeho ľavostranný prítok.
Panický potok patrí do okresu Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Hornou časťou svojho toku sa nachádza v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina a v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie a dolnou časťou v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina a v geomorfologickom podcelku Rimavská kotlina.[4][5] Nemá väčšie prítoky.[6][7]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Panický potok má pôvod v druhej zložke názvu obce Uzovská Panica, ktorej najstarší záznam sa viaže k roku 1427 Panith, 1503 Panyt, 1525 Wzapanyk, 1773 Panitowa, 1927 Uzovská Panita, 1948 Uzovská Panica[8]. Vodný tok pramení na území obce Veľký Blh a cezeň preteká; ďalej tečie a ústi na území obce Uzovská Panica. Motivácia pomenovania obce Uzovská Panica je spojená so slovenským historickým toponymickým apelatívom panica vo význame menšia zemianska usadlosť s honosným príbytkom zemana so služobníckou osadou v jeho blízkosti[9]. Maďarská podoba zložky názvu obce Panyit pomáha datovať prevzatie pôvodného názvu Panica zo starej slovenčiny do starej maďarčiny do obdobia, keď v hláskovej výbave maďarčiny ešte absentovala spoluhláska c a v preberaných slovách bola nahrádzaná aj spoluhláskou t, napr. nemec, bojec/Bojc(i), bojovec/Bojovc(i), moravec/Moravc(i), lovec/Lovc(i), cesto → német, böjt/bajt, bajót, marót, lót, tészta[10]. Ťažko prijateľné je vysvetľovanie pôvodu slova panica z osobného mena[11]. Z toponyma Panica bolo po rozšírení o formant -cký a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Panický potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[12]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992[13]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Panický potok je jedinečným hydronymom (apríl 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/ [cit. 2025-04-26]
- ↑ Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 72, 95. ISBN 80-900509-6-4.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 24, 178. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [cit. 2025-04-26]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 10, 23, 93. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Panického potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [nefunkčný odkaz] [cit. 2025-04-25]
- ↑ Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 62.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zv. III. Bratislava : Veda, 1978. 532 s. S. 222.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (45). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 151. Dostupné online [cit. 2025-04-25.]
- ↑ Imrich Horňanský: O jednom prípade viacslovného geografického názvu: Bajčov kopec alebo Bojecký kopec? Slovenská reč, Bratislava, ročník 81, 2016, č. 5-6, s. 348-354. ISSN 0037-6981 a ISSN 1338-4279. Dostupné online [cit. 2025-04-26.]
- ↑ Lajos Kiss: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. Diel II. S. 710. ISBN 963 05 4567 1.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. ISBN 80-900509-6-4. S. 72, 88.