Nauarchos
Nauarchos alebo navarchos (starogr. ναύαρχος – nauarchos, z ναῦς – naus – „loď“ a ἀρχή – arché – „velenie“; doslova „veliteľ lode“) bol vojenský titul v starovekom Grécku a neskôr v starovekom Ríme udeľovaný najvyššiemu veliteľovi flotily („admirálovi“).[1]
Postavenie v gréckych mestských štátoch
[upraviť | upraviť zdroj]Sparta
[upraviť | upraviť zdroj]V Sparte bol úrad nauarcha jednou z najvýznamnejších magistratúr. Bol zriadený, aby sa vyriešil problém s rozdelením velenia: podľa Veľkej rétry (legendárna spartská ústava pripisovaná Lykurgovi) velili pozemným vojskám králi, no s rozmachom námorných operácií počas peloponézskej vojny bolo potrebné ustanoviť samostatných veliteľov loďstva.[2]
- Vzťah ku kráľom: Aristoteles vo svojej Politike poznamenal, že nauarchia predstavovala „takmer ďalšie kráľovstvo“.[3] Nauarchos však na rozdiel od kráľov podliehal priamej kontrole eforov a mohol byť kedykoľvek odvolaný.[2]
- Obmedzenia: Funkčné obdobie nauarcha bolo obmedzené na jeden rok. Zákon striktne zakazoval opakované zastávanie tohto úradu (tzv. iteráciu).[4]
- Epistoleus: Tento zákaz sa v dejinách obchádzal menovaním skúsených veliteľov do funkcie epistoleus (zástupca nauarcha), ktorý však v skutočnosti disponoval faktickým velením. Najznámejším príkladom je Lysandros, ktorý v roku 405 pred Kr. ako epistoleus rozhodol bitku pri Aigospotamoi.[5]
Atény
[upraviť | upraviť zdroj]V Aténach bol nauarchos zväčša len kapitánom jednej lode alebo nižším veliteľom, ktorý bol vždy podriadený stratégovi.[6]
Rodos
[upraviť | upraviť zdroj]Na Rodose boli nauarchovia najvyššími vojenskými predstaviteľmi štátu. Mali aj diplomatické právomoci – mohli v mene republiky vyjednávať a podpisovať zmluvy s cudzími mocnosťami.[1]
Helenizmus a Rím
[upraviť | upraviť zdroj]V Macedónii a v neskorších helenistických ríšach bol nauarchos hlavným veliteľom flotily. Alexander Veľký zastával funkciu nauarcha macedónskej flotily počas obliehania Tyru.[7]
V časoch Rímskej republiky bol titul prevzatý (nauarchus) pre veliteľa eskadry, ktorý podliehal úradu praefectus classis.[8]
Iné významy
[upraviť | upraviť zdroj]Mimo vojenskej sféry bol nauarchos v meste Eretria zodpovedný za špecifickú liturgiu (verejnú službu) v rámci slávností plavby na počesť bohyne Isis.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 HORNBLOWER, Simon. The Oxford classical dictionary. Oxford; New York: Oxford University Press, 1996. s. 1028. ISBN 9780198661726.
- 1 2 LÉVY, Edmond. Sparte : histoire politique et sociale jusqu’à la conquête romaine. Paris: Seuil, 2003. s. 79-85. ISBN 2-02-032453-9.
- ↑ ARISTOTELES. Politika, II, 9, 1271a 37-41.
- ↑ THOMMEN, Lukas. Xenophon und die spartanische Nauarchie. Historika, 2015. s. 314.
- ↑ KAGAN, Donald. The Peloponnesian War. New York: Penguin Books, 2003. s. 469. ISBN 0-670-03211-5.
- ↑ HERODOTOS. Historia, VIII, 42; 131.
- ↑ BATTISTINI, Olivier – CHARVET, Pascal. Alexandre le Grand, Histoire et dictionnaire. Paris: Laffont, 2004. s. 540. ISBN 222109784X.
- ↑ VEGETIUS. De re militari, IV, 43, 3.
- ↑ DUNAND, Françoise. Le culte d'Isis dans le bassin oriental de la Méditerranée. Brill, 1973. s. 26-27.