Euagoras I.
| Euagoras I. | |
| kráľ Salamíny na Cypre | |
 Strieborný stater Euagora I. Na lícnej strane je Herakles s leviu kožou, na rubovej koza. | |
| Rod. meno | starogr. Εὐαγόρας – Euagoras |
|---|---|
| Narodenie | cca 435 pred Kr. Salamis, Cyprus |
| Úmrtie | 374/373 pred Kr. Salamis |
| Štátna príslušnosť | Salamis |
| Zamestnanie | panovník |
| Známy vďaka | podpora Atén, boj proti Peržanom, šírenie helenizmu |
| Rodičia | z rodu Teukrovcov |
| Deti | Pnytagoras, Nikokles |
| Poznámky | zavraždený eunuchom Thrasydaiom |
| Odkazy | |
| Commons |  Euagoras I. |
Euagoras I. (starogr. Εὐαγόρας – Euagoras; * cca 435 pred Kr. – † 374/373 pred Kr.) bol v rokoch 411 až 374 pred Kr. kráľom antického mestského štátu Salamis na Cypre. Bol známym podporovateľom helenizmu a blízkym spojencom Atén.[1]
Cesta k moci a vzťah k Aténam
[upraviť | upraviť zdroj]Euagoras odvodzoval svoj pôvod od mýtického Teukra, zakladateľa Salamíny. Počas jeho detstva však mesto ovládli Feničania a Euagoras musel odísť do exilu v Kilíkii. V roku 411 pred Kr. sa s 50 vernými stúpencami tajne vrátil, zvrhol fenického vládcu Abdemóna a chopil sa moci.[2]
Ako panovník bol veľkým obdivovateľom aténskej kultúry a k jeho dvoru prichádzalo mnoho aténskych vyhnancov, čo viedlo k výraznému posilneniu vplyvu gréckej kultúry na Cypre.[1] V roku 407 pred Kr. mu Aténčania za jeho zásluhy udelili čestné občianstvo. Po katastrofálnej porážke Atén v bitke pri Aigospotamoi (405 pred Kr.) poskytol útočisko stratégovi Konónovi a zvyškom aténskej floty. Neskôr zohral kľúčovú úlohu pri vyjednávaní perzskej podpory pre Atény, čo viedlo k víťazstvu v bitke pri Knide (394 pred Kr.). Aténčania mu za odmenu vztýčili sochu na Agore vedľa Konónovej sochy.[3]
Boj proti Perzii a záver vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci bol Euagoras formálne vazalom perzského veľkokráľa Artaxerxa II., jeho ambície zjednotiť celý Cyprus pod svoju vládu viedli k napätiu s Perziou. Od roku 391 pred Kr. bol s Peržanmi v otvorenom vojnovom stave. S pomocou Atén a egyptského faraóna Hakora ovládol väčšinu ostrova, dobyl niekoľko miest vo Fenícii (vrátane Tyrosu) a podnietil vzburu v Kilíkii.[4]
Po uzavretí Antalkidovho mieru (387 pred Kr.) však Atény stiahli svoju podporu, pretože uznali perzskú zvrchovanosť nad Cyprom. Euagoras pokračoval v boji sám, no v roku 381 pred Kr. bola jeho flota porazená v námornej bitke pri Kitiu. Po desiatich rokoch bojov bol v roku 376 pred Kr. nútený žiadať o mier.[1] Zostal kráľom Salamíny, ale musel Perzii platiť ročný tribút ako podriadený vládca.[5]
Euagoras I. bol zavraždený v roku 374 pred Kr. eunuchom Thrasydaiom z motívov súkromnej pomsty. Spolu s ním zahynul aj jeho najstarší syn Pnytagoras. Nástupcom sa stal jeho druhý syn Nikokles.[6]
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Rečník Isokrates vo svojej oslavnej reči (panegyriku) vykreslil Euagora ako ideálneho panovníka, ktorý civilizoval Cyprus a šíril tam grécku kultúru. Euagoras bol tiež priekopníkom zavedenia gréckej abecedy na Cypre, kde sa dovtedy používalo zložitejšie Cyperské slabikové písmo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 59.
- ↑ ISOKRATES. Orationes 9, 26–32.
- ↑ Xenofón. Grécke dejiny. Bratislava : Tatran, 1985. S. 2.1.29.
- ↑ Diodóros Sicílsky. Bibliothéké historiké. [s.l.] : Loeb Classical Library, 1950. S. 14.98.1.
- ↑ Evagoras [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2026-02-27]. Dostupné online.
- ↑ WELWEI, Karl-Wilhelm. Sparta. Aufstieg und Niedergang einer antiken Großmacht. Stuttgart : Klett-Cotta, 2004. ISBN 3-608-94015-2. s. 269.